stefanmarkus

Maďarský iliberalizmus pod mikroskopom

Štefan Markuš

Európsky parlament (EP) 17. mája t. r. prijal uznesenie, v ktorom konštatoval, že v Maďarsku sa kazí demokracia, narúšajú sa zásady právneho štátu a obmedzujú sa základné práva občanov. Poslanci odhlasovali návrh aktivovať článok 7 Lisabonskej zmluvy, ktorým EÚ stráži svoje hodnoty. Maďarsku odporúčajú revidovať zákon o emigrantoch, prehodnotiť legislatívu ohľadne mimovládnych organizácií a  so Spojenými štátmi sa má  dohodnúť o prežití Stredoeurópskej univerzity (CEU) v Budapešti.

Ukazuje sa, že problémom Orbánovej administratívy nie sú obavy o použití článku 7, skôr fakt, že európske inštitúcie venujú Maďarsku neželanú pozornosť. Premiér našich južných susedov a jemu blízki ľudia odmietajú obvinenia Bruselu. Vnímajú ich ako komplot a politickú provokáciu zosnovanú ľavicovými a liberálnymi europoslancami na výplatnej listine burzového špekulanta Sorosa, a ako nemiestny zásah do politiky vlády, ktorá chce zachrániť národ pred upadajúcim a dekadentným liberálnym politickým systémom Západu. Ideou tohto programu Orbán prvýkrát vyrukoval v roku 2013 na letnom zjazde národovcov, usporiadanom v sedmohradskom kúpeľnom mestečku Tusnádfürdő (Băile Tușnad ).

Luxemburský poslanec z frakcie EPP (Frank Engel), navrhol, aby Fidesz z parlamentného klubu ľudovcov vystúpil a uvážil výsledok hlasovania, nakoľko  393 poslancov (z 751) podporilo aktivovať článok 7 zmluvy o založení Európskej únie. Navyše z 200 člennej frakcie ľudovcov (EPP) 67 poslancov hlasovalo za a 40 sa zdržalo. Zo slovenských europoslancov riziko ohrozenia demokracie v Maďarsku nevníma kriticky Csáky (MKP), Nagy (Most-Híd), Mikolášik a Záborská (KDH), Škripek (OĽaNO), Sulík (SaS) a Žitňanská (NOVA). Návrh uznesenia odmietli aj britskí konzervatívci, potom radikálna Marine Le Penová a euroskeptik Nigel Farage. Proti návrhu hlasovali aj poslanci poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS).

Orbán a vedenie vládnej strany medzinárodné fiasko zrejme oželie. Možné následky zatiaľ nehrozia a scenár po aktivovaní unesenia bude zdĺhavý. Čo čaká maďarskú vládu?

Odborná komisia EP, ktorá sa zaoberá s problematikou občianskych práv prešetrí, či použitie článku 7 Lisabonskej zmluvy je voči Maďarsku oprávnené. Ak návrh odobrí, EP bude o uplatnení článku 7 ešte raz v pléne hlasovať. Problémom je, že ju nemôže sám iniciovať, pretože taká kompetencia prináleží Európskej rade (ER). Tá začne konať, keď ukončí rokovania s maďarskou vládou. Ak odporúčania ER nebudú z Maďarskej strany akceptované, potom v kooperácii s 23 premiérmi (z 28) a EP prijme konečné uznesenie o tom, že spoločné hodnoty EÚ sú reálne ohrozené. ER zaháji zásadné rokovania v Budapešti a v Bruseli, ktoré môžu trvať mesiace. Ak sa veci na tejto úrovni nevyriešia, problém dostanú na stôl prezidenti štátov únie. Ak v Maďarsku všetci okrem Jánosa Ádera budú tvrdiť iné, teda, že v Maďarsku sú spoločné hodnoty únie naozaj ohrozené, potom prídu na rad sankcie. O uvalení možných sankcií (ako pozastavenie hlasovacieho práva, obmedzenie čerpania fondov EÚ, kontrola na hraniciach, extra clá a pod.) sa budú dohadovať jednotliví ministri. Ak sa na ich rokovaniach nedosiahne jednoduchá väčšina, sankcie sa neuplatnia.

Takže, Maďarsko nepadá do hysterického kŕču. Kým sa aplikovaním  článku 7 dosiahnu nejaké závery uplynie prinajmenšom 6-12 mesiacov. Orbánova vláda sa nemusí obávať sankcií ani vymedzovania zo spoločných politických rozhodovaní v EÚ štruktúrach. Obavy pochádzajú skôr z napätia na domácej politickej scéne. Ak by takáto správa EÚ bola uverejnená  tesne pred domácimi parlamentnými voľbami, ktoré budú na jar 2018,  mohlo by to mať devastačné účinky pre Fidesz a predstavovalo by to načasovanú bombu. Ak by sa dotkla aj korupčných škandálov vládnej strany a zhodnotila by aj zneužívanie finančných prostriedkov EÚ, potom by sa elita Fideszu mohla naozaj obávať o svoju budúcnosť.  Výsledný výrok EÚ o situácii v Maďarsku na základe článku 7 Lisabonskej zmluvy, na druhej strane by privítali opozičné strany a stal by sa  predmetom volebnej kampane. Podľa doterajších vyjadrení vedúcich činiteľov Fideszu evidentne sa nemienia vzdať boja proti nelegálnej emigrácii a vytrvávajú aj pri téze, že iba Maďari môžu rozhodovať o tom s kým (ne)chcú žiť vo vlastnej krajine.

Orbánovci sa oddávajú ilúziám, že koncepcia iliberalizmu začína mať silnú podporu aj v krajinách zoskupenia V4. V skutočnosti ale nesúhlas s uznesením EP vyjadril len poľský minister zahraničných vecí  Witold Waszczykowski. Opačnú mienku o Orbánovej avantúre má poľská europoslankyňa Róza Thunová, podľa ktorej už aj v Európskej ľudovej strane majú Orbána po krk. Z Prahy zaznel kritický ohlas. Karel Schwarzenberg, bývalý minister zahraničných vecí a súčasný predseda zahraničného výboru Poslaneckej snemovni ČR nazval Orbána nacionalistickým politikom, vyvolávajúcim permanentné napätie len preto, aby si udržal moc.

Na návrh EP reagovala domáca opozícia ako aj akademická komunita. Péter Niedermüller (Demokratická koalícia) poznamenal, že „Po siedmych rokoch pávieho tanca, európska komunita stratila trpezlivosť s Orbánom. Odkaz je veľmi jasný. Európa nevníma s radosťou toho, kto pre vlastné záujmy odmieta spoločné hodnoty.“

Tibor Szanyi (MSZP) na portály index.hu problémy Maďarska komentoval takto:  „Musíme sa rozhodnúť. Buď postúpime ďalej do Orbánistanu alebo zakotvíme budúcnosť Maďarska v EÚ. Okolo Orbána sa míňa kyslík“.

Z opozície iba poslankyňa Jobbiku (Krisztina Morvai)  hlasovala proti návrhu a svoje videnie sveta aj zdôvodnila: „Nie je zlým človekom ten, kto do svojej rodiny a krajiny nechce prijať cudzincov s cieľom stať sa súčasťou rodiny.“

Rektor Stredoeurópskej univerzity v Budapešti Michael Ignatieff vyhlásil, že  „je absolútne neprijateľné, aby z politických dôvodov sa 1440 študentov a 980 univerzitných učiteľov stali rukojemníkmi. Nastal čas, aby vláda reagovala na jasný odkaz EÚ.“

Či prvý pokus aktivovať článok bude úspechom alebo nezdarom ukáže čas. Prognózy skôr vedú k dôkazu tézy, že „skutok sa nestal“. Žiaľ táto floskula nie je typickým slovenským výrazom. Prepašovala sa do nášho slovníka pomocou bruselskej legislatívy. Ukazuje sa, že dozrel čas zrekonštruovať EÚ.