Nič lepšie nevysvetli fakt, že Maďarsko sa stáva staronovým satelitom Ruskej federácie, ako obnovená viera vlády Viktora Orbána, že Vladimír Putin im v Karpatskej kotline zaručí vysnenú budúcnosť . Ruská federácia poskytla Maďarom 10 miliardový úver (v euro) na dostavbu jadrovej elektrárni v Paksi. Nevieme čo na oplátku prisľúbil Orbán. Barterové vyjednávanie vždy sa nesie v znamení hesla „niečo za niečo“. Občania iba odhadujú obsah slova „niečo“. Mal Orbán obmedziť práva mimovládnym organizáciám či kontrolovať aktivity Georga Sorosa a tak nasledovať zásahy Putina v Moskve? V ostatnom čase sa začali podlžnosti rukolapne splácať. Zasiahol proti Stredoeurópskej univerzite (CEU) v Budapešti a parlament prijal zákony o regulovanom financovaní občianskych združení a mimovládnych organizácií. Legislatívne zmeny potvrdzujú, že tempo aktivít na domácej politickej scéne diktuje nádejný priateľ Putin.
Maďari s obľubou používajú známe porekadlo: „Kto nekráča súhlasne, nedostane na večeru štrúdlu“ (Aki nem lép egyszerre, nem kap rétest estére). Otázkou je chuť čerstvo upečenej štrúdle. Orbán o ochutnávaní štrúdle pri slote s Putinom zatiaľ nič neprezrádza. Kriticky mysliaci ľudia ho iba podozrivo sledujú a tušia, že budúcnosť krajiny zahaľuje do hmly.
Je zaujímavé, že tajné maďarsko-ruské rokovania o rozšírení a zmodernizovaní jadrovej elektrárne v Paksi začali už v lete 2013. Dohodu o Paksi podpísali mesiac pred pádom bývalého prezidenta Ukrajiny Viktora Janukoviča (22.2.2014) a dva mesiace pred obsadením Krymu (18.3.2014). Nevieme, či prezident Putin po vypuknutí protestov na Majdane stihol informovať premiéra Orbána o chystanom referende na Kryme. Logika dvojstranných rokovaní na vysokej úrovni (najmä ak sa dejú v priateľskom duchu) výmenu citlivých informácií nevylučuje. Koincidencia termínov je však podozrivá. V čase keď zmätky v Kyjeve vrcholili, Putin musel vedieť, že Janukovič bude odstavený, a že prítomnosť neoznačených vojakov na Kryme bude musieť odôvodniť nelegálnymi demonštráciami na námestí.
Bývalý minister hospodárstva vo vláde Pétera Medgyessyho István Csillag uverejnil obsažnú esej s názvom Zveľaďovateľ štátu (In: Élet és Irodalom, č. 4, 2017) a spomína v nej slogan, ktorý ožil po 2. svetovej vojne. Vraj „Rusi vyhrali vojnu, ale prehrali mier, kým Nemci vojnu prehrali, ale vyhrali mier.“ Výrok možno vhodne aplikovať aj na súčasné rusko-maďarské výťahy. Orbán s Putinom „vojnu“ o štáty bývalej monarchie môžu iluzórne vyhrať, ale trvalú stabilitu v regióne nenastolia.
Ukrajina je politicky nestabilná a chaos v krajine účelovo vyvoláva ruská intervencia. Je len prirodzené, že terajší prezident Petro Porošenko žiada o pomoc EÚ a NATO. Je zaujímavé, že Orbánova administratíva nepociťuje ohrozenie zo strany Ruskej Federácie meniť hranice suverénneho štátu a nenapadlo požiadať NATO o ochranu, podobne ako pobaltské štáty. Maďarskí komentátori si myslia, že Orbán je Putinovi „niečím“ zaviazaný. Taká úvaha síce naznačuje, že ide o nejakú konšpiračnú teóriu, ale to, čo sa deje v maďarskej zahraničnej politike hovorí o opaku. Každý, kto sa o politiku aspoň okrajovo zaujíma vie, že srdcovou záležitosťou národnej politiky Maďarska sú maďarské menšiny za hranicami ich štátu. Ak sa Rusi starajú o svoju menšinu na Kryme, prečo by sa Maďari nemohli postarať o svojich v Podkarpatskej Rusi? Navyše existujú „oprávnené“ nároky Maďarska aj voči Slovensku (Horná zem), Rumunska (Sedmohradsko) aj Srbska (Vojvodina). Preto sa Dňom národnej spolupatričnosti (4. júna) vždy pripomínajú traumy odlúčenosti. Štáty strednej Európy, ktoré boli súčasťou Rakúsko – Uhorska si o tri roky pripomenú 100. výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Prípravy na veľkolepé udalosti v roku 2020 u našich južných susedov už vypukli.
17. júla 2013 v rumunskom kúpeľnom meste Baile Balvanyos maďarský premiér vyhlásil: „Váha a úloha Európy je otázna a dnes už musíme reálne vnímať nebezpečenstvo straty našej kultúrnej, hospodárskej a sociálnej identity v regiónoch, kde sme storočia vládli“.
Načo myslí premiér našich južných susedov? Viem, že meditovať verejne o tejto téme na Slovensku je tabu. To preto, aby sa dobré vzťahy vo vnútri zoskupenia V4 nenarušili. Samozrejme, téma je v súčasnej situácii politicky neželaná, to priznávam, ale ju nepokladám za zakázanú. Zamyslime sa nad vývojom situácie. V roku 2014 Orbán opäť rečnil v Balvanyosi (29. júla 2014) a po prvýkrát vysvetľoval princípy iliberálnej demokracie a poukazoval na problémy financovania mimovládnych organizácií „zahraničnými agentmi“. Svojich poslucháčov poučoval nasledovne: „Keďže poriadky terajšieho sveta nám v ústach nechutia, myslím si, že v čase kedy v Karpatskej kotline sa môže stať čokoľvek, aj keď skrýva mnoho neistôt a môžu spôsobiť aj problémy, pre maďarský národ prinášajú príležitosti.“ A čoby sa naozaj mohlo stať? Koncom minulého roka premiér vyslovil konečnú prognózu: „Rok 2017 bude rokom revolúcie. Čo nám odkázala Amerika? Urobme Maďarsko opäť veľkým!“ (Mandiner, 15.12.2016).
Treba brať tieto vyhlásenia vážne? Existujú dve možnosti. Buď ich treba pokladať za blúznivé rojčenie, alebo sa na možné dôsledky treba pripraviť. V každom prípade od susedov počujeme predpovede o budúcnosti Strednej Európy. V slogane „Maďarsko bude opäť veľkým“ (naggyá váló Magyarország) racionálne mysliacemu Európanovi vadí slovko „opäť“. Nie je mementom pre myseľ, ktorá vracia do minulosti?
Štefan Markuš
Celá debata | RSS tejto debaty